História

Konzumácia mušle Perna canaliculus má dlhú históriu a tradíciu. Pre pôvodných obyvateľov Nového Zélandu, Maorov, bola niekoľko storočí hlavnou zložkou potravy. Bola pre nich zdrojom proteínov, vitamínov a minerálnych látok. 

Postupne ako na Nový Zéland prichádzali Európania, populácia pôvodných obyvateľov klesala. Avšak tí, ktorí ostali žiť na pobreží a konzumovali tradičnú stravu založenú najmä na veľkých množstvách mušlí, si udržiavali dobré zdravie. Európania boli prekvapení, prečo sa u Maorov, stravujúcich sa tradičným spôsobom, takmer nevyskytuje artritída a srdcovocievne ochorenia.

A tam sa to celé začalo. V 70-tych rokoch vzrástol záujem o údajné protizápalové vlastnosti mušle Perna canaliculus naťoľko, že jej začali venovať pozornosť vedci z Austrálie, Japonska či Británie.

Vedci a výskumníci spočiatku pracovali s práškovou formou tejto mušle. Extrakt nebol stabilizovaný, preto bol nestály a zadržiaval veľa vlhkosti. Pokusy s týmto práškovým prípravkom neukazovali sľubné výsledky.

Výskum prebiehal na RMIT Univerzite Melbourne (Royal Melbourne Institute of Technology) a financovala ho skupina MacLab. V 80-tych rokoch bol do výskumu zapojený aj japonský profesor Takuo Kosuge, ktorý je uznávaným odborníkom v oblasti chémie a farmácie. Práve profesor Kosuge definoval hlavný problém práškového prípravku. Kvôli tomu, že prípravok nebol stabilizovaný, strácal účinné látky. Tie sa v dôsledku rýchlej oxidácie degradovali. Výskumníci pracujúci na tomto projekte teda dospeli k záveru, že pokiaľ nebude vyvinutá účinná metóda stabilizácie, prášok nebude mať požadované vlastnosti.

Po bezúspšenom skúšaní všetkých známych antioxidantov sa profesor Kosuge rozhodol vyskúšať tradičný spôsob, aký kedysi používali japonskí rybári pre uchovanie rýb na ďalšiu konzumáciu.

Práve stabilizácia mušľového extraktu umožnila vznik jedinečného produktu, akým je Lyprinol®. Samozrejme nič z toho sa nestalo cez noc. Za Lyprinolom® stoja dlhoročné výskumy a štúdie.

Priekopníkmi v testovaní a výskume unikátneho stabilizovaného mušľového extraktu sú doktor Georges Halpern (Univerzita medicíny a výživy, Kalifornia a Hong Kong), profesor Michael Whitehouse (Griffithova Univerzita medicíny, Queensland Austrália) a doktor Henry Betts (Reumatologické centrum Nemocnice kráľovnej Alžbety v Adelaide). Práve oni vypracovali jedny z prvých štúdii s použitím stabilizovaného mušľového extraktu. Po niekoľkých rokoch vedeckého výskumu venovaného súvislostiam s artritídou sa z nich stali aj odborníci na Lyprinol® .

           Vľavo prof. G. Halpern, vpravo je prof. M. Whitehouse. 

Svojím výskumom otvorili dvere ďalším vedcom a lekárom. Postupne pribúdajú štúdie a výskumy zaoberajúce sa Lyprinolom® a jeho potenciálom, ktorý predstavuje. Doktor Halpern napísal o Lyprinole® knihu.

Článok doktora Whitehousa v časopise International Journal of Alternative and Complementary Medicine, Apríl 1999, si môžete prečítať "TU".